Prieskumy vs. výsledky volieb

Dá sa veriť prieskumom rok pred voľbami?

Zhrnutie v číslach: rok pred voľbami sa priemer prieskumov od výsledku strany líšil v priemere o takmer 4 percentuálne body, týždeň pred voľbami stále o vyše 2 body. Odchýlka sa teda s blížiacimi sa voľbami zmenšuje, ale pozvoľna a nikdy nezmizne. Prieskum je momentka nálady, nie predpoveď výsledku.

Porovnali sme prieskumy preferencií s výsledkami štyroch parlamentných volieb: 2012, 2016, 2020 a 2023 (spolu 42 kombinácií strana × voľby). Pre každý deň pred voľbami sme zobrali priemer najnovších prieskumov od každej agentúry, ktoré boli v ten deň už zverejnené, a porovnali ho s výsledkom.

Priemerná odchýlka priemeru prieskumov od výsledku strany podľa toho, koľko dní pred voľbami sa meralo:

• 365 dní pred voľbami: 3,8 p. b. (medián 33 % z výsledku strany)
• 180 dní: 3,3 p. b. (28 %)
• 90 dní: 3,1 p. b. (24 %)
• 30 dní: 2,5 p. b. (23 %)
• 7 dní: 2,3 p. b. (19 %)

Ako „predpoveď“ bez prieskumov, teda výsledok predchádzajúcich volieb, by sme sa mýlili v priemere o 5,4 p. b. v každom z týchto bodov.

p. b. = percentuálny bod. Odchýlka = vzdialenosť priemeru prieskumov od výsledku strany. Obe pojmy vysvetľujeme na príkladoch v častých otázkach nižšie.

Ako čítať prieskumy rok pred voľbami

1. Odchýlka sa zmenšuje pozvoľna, nie skokom. Pri tých istých 36 stranách bola odchýlka v poslednom štvrťroku v priemere o 1,25 p. b. menšia než rok až dva dopredu. Pri štyroch voľbách však hovoríme o tendencii, nie o istote: intervaly neistoty sa čiastočne prekrývajú.

2. Voľby sa výrazne líšia. Mesiac pred voľbami bola priemerná odchýlka 1,5 p. b. v roku 2012, 3,9 v roku 2016, 3,0 v roku 2020 a 1,6 v roku 2023. Že boli prieskumy raz presné, neznamená, že budú presné aj nabudúce.

3. Rok pred voľbami je lepší prieskum ako nič, ale nie veľmi. Keby sme za „predpoveď“ vzali výsledok predchádzajúcich volieb, mýlili by sme sa o 5,5 p. b. Rok pred voľbami je priemer prieskumov lepší len o necelé 2 body.

4. Pozor na veľké a nové strany. Rok pred voľbami 2023 sa Hlas meral na 19,8 % (výsledok 14,7 %), zatiaľ čo PS na 10,2 % (výsledok 18,0 %). Rok pred voľbami 2020 sa OĽaNO meralo na 9 % a získalo 25 % (výsledok je však kandidátna listina viacerých strán, takže porovnanie nie je celkom rovnocenné, pozri poznámky k stranám nižšie).

5. Odchýlky sú spoločné pre agentúry. Najväčšie odchýlky nepochádzajú z jednej agentúry: celé spektrum agentúr sa mýlilo rovnakým smerom (napr. SMER-SD 2016 okolo 37 % v prieskumoch oproti výsledku 28 %). Priemer viacerých agentúr je preto len mierne lepší než jednotlivý prieskum, najmä ďaleko pred voľbami.

6. Trend nepomáha predpovedať výsledok. Skúšali sme predĺžiť trend z posledných 90, 180 či 365 dní až do volieb. V týchto dátach nepriniesol žiadnu lepšiu predpoveď než obyčajný aktuálny priemer, vo väčších vzdialenostiach ju skôr zhoršoval.

7. Správny víťaz nie je samozrejmosť. Vo voľbách 2012 a 2016 viedol SMER-SD v prieskumoch celý čas, od dvoch rokov pred voľbami až po deň volieb, a nakoniec aj vyhral. Vo voľbách 2023 viedol ešte rok pred voľbami Hlas (okolo 20 %), SMER-SD sa na čelo dostal až približne pol roka pred voľbami, a nakoniec vyhral on. Vo voľbách 2020 viedol SMER-SD celý čas, no vyhralo OĽaNO, ktoré sa v prieskumoch držalo okolo 9 %, vo voľbách však získalo 25 % (na kandidátnej listine s ďalšími stranami). Rok pred voľbami teda prieskumy ukázali správneho víťaza v 2 zo 4 volieb, pol roka pred voľbami v 3 zo 4.

Často kladené otázky

Sú prieskumy presné?

Priemer prieskumov sa týždeň pred voľbami líši od výsledku strany v priemere o 2,3 percentuálneho bodu. To stačí na to, aby sa zmenilo poradie strán, najmä pri malých stranách okolo 5 % hranice.

Dokážu prieskumy predpovedať víťaza volieb?

Čiastočne. Rok pred voľbami viedla v prieskumoch strana, ktorá nakoniec vyhrala, v 2 zo 4 volieb (2012 a 2016), pol roka pred voľbami v 3 zo 4 (pribudli voľby 2023) a vo voľbách 2020 neviedla správna strana ani raz. Poradie prvých strán je teda spoľahlivejšie než presné percentá, ale ani to nie je záruka.

Kedy sa prieskumom oplatí veriť?

Najbližšie k výsledku sú posledné týždne pred voľbami. Aj tak však treba počítať s odchýlkou niekoľkých bodov, a to najmä pri nových stranách a pri stranách blízko hranice vstupu do parlamentu. Nezabudnite, že 14 dní pred voľbami sa prieskumy na Slovensku zverejňovať nesmú (moratórium).

Prečo sa prieskumy rok pred voľbami tak líšia od výsledku?

Prieskum meria náladu v čase prieskumu, nie rozhodnutie vo volebnej miestnosti. Rok pred voľbami ešte často nie sú známe všetky kandidujúce strany ani koalície, kampaň ešte nezačala a časť voličov sa nerozhodla. Preto nejde o zlyhanie agentúr, ale o vlastnosť meraného javu.

Čo je percentuálny bod (p. b.)?

Percentuálny bod je jednoducho rozdiel medzi dvoma percentami. Ak strana v prieskume mala 20 % a vo voľbách získala 24 %, líši sa o 4 percentuálne body (24 − 20), nie o „4 %“.

Rozdiel je dôležitý, lebo „percento“ a „percentuálny bod“ vravia dve rôzne veci:

• Podpora strany vzrástla z 20 % na 24 %. To je +4 percentuálne body. Ale zároveň to je nárast o 20 % z pôvodných 20 % (4 z 20), preto sa v správach tieto dve veci ľahko pomýlia.
• Skutočný príklad: rok pred voľbami 2023 sa Hlas v prieskumoch meral na 19,8 %, vo voľbách získal 14,7 %. Rozdiel je 5,1 percentuálneho bodu (19,8 − 14,7). Ak to vyjadríme ako podiel z jeho výsledku, je to 35 % (5,1 z 14,7).

My používame percentuálne body všade, kde porovnávame dve čísla v percentách (prieskum a výsledok), a „% z výsledku strany“ tam, kde chceme povedať, či je odchýlka veľká vzhľadom na veľkosť strany.

Čo znamená „medián 33 % z výsledku strany“?

Odchýlka o 2 body je pri strane s 5 % veľká, ale pri strane s 30 % malá. Preto odchýlku vyjadrujeme aj ako podiel z výsledku strany. Postup je jednoduchý:

1. Pre každú stranu a voľby zoberieme odchýlku priemeru prieskumov od výsledku a vydelíme ju výsledkom strany. Napríklad prieskum 15,2 % a výsledok 22,9 % dáva odchýlku asi 7,8 p. b., čo je 34 % z výsledku.
2. Všetky takéto prípady zoradíme od najmenšej odchýlky po najväčšiu.
3. Medián je ten prostredný. Polovica prípadov bola presnejšia, polovica menej presná.

Rok pred voľbami vyšiel medián 33 %. Znamená to, že odchýlka bola typicky asi tretina výsledku strany. Čo to znamená v praxi:

• strana, ktorá nakoniec získa 6 %, bola nameraná typicky medzi 4 a 8 % (odchýlka asi 2 body),
• strana, ktorá získa 20 %, medzi 13 a 27 % (odchýlka asi 6,6 bodu),
• strana, ktorá získa 40 %, medzi 27 a 53 % (odchýlka asi 13 bodov).

Týždeň pred voľbami je medián 19 %: strana s výsledkom 20 % bola typicky nameraná medzi 16 a 24 %.

Medián popisuje prostredný prípad, nie najhorší. Niekedy je odchýlka oveľa väčšia, napríklad OĽaNO rok pred voľbami 2020 bolo namerané na 9 % a vo voľbách získalo 25 %, čo je odchýlka až 63 % z výsledku. V odpočte vyššie ukazujeme aj pásmo pre „8 z 10 prípadov“. Odpočet navyše rátá len strany, ktoré prekročili 5 % hranicu (výsledok aspoň 5 %), preto sa číslo mierne líši: rok pred voľbami tam uvidíte 32 % namiesto 33 %.

Metodika

• Priemer prieskumov: pre každý deň vezmeme posledný zverejnený prieskum každej agentúry (najviac 60 dní starý) a spriemerujeme ich, pričom každá agentúra počíta rovnako. Pre daný deň používame len to, čo už bolo zverejnené, takže analýza nepozná budúcnosť.
• Na spôsobe spriemerovania takmer nezáleží: vyskúšali sme aj priemer všetkých prieskumov za posledných 30 dní, priemer najprv v rámci agentúry a potom medzi agentúrami, a Kalmanov filter vážený veľkosťou vzorky. V spätnom teste na voľbách sa líšili len o 0,1 až 0,3 percentuálneho bodu, pričom samotné odchýlky od výsledku sú 3 až 6 bodov. Pri predpovedi nasledujúceho prieskumu bol rozdiel medzi metódami menší než 2 %. Preto používame najjednoduchší a najľahšie vysvetliteľný variant.
• Typická odchýlka strany nad 5 %: pre strany, ktoré prekročili 5 % hranicu (výsledok aspoň 5 %, približne 25 – 28 prípadov z volieb 2012 – 2023) berieme relatívnu odchýlku od výsledku, v okne ±14 dní okolo daného dňa. „Polovica prípadov“ je jej medián, „8 z 10 prípadov“ je 80. percentil. Ide teda o orientačné pásmo pre stranu s výsledkom okolo 20 %, nie o 95 % interval. Aj pri takomto počte prípadov by jedna odlišná strana v jednom roku posunula pásmo.
• Kto vedie: vedie strana s najvyšším priemerom prieskumov v danom dni; porovnávame ju s víťazom volieb (najvyšší výsledok).
• Výhľad na voľby 2027: pre každú stranu s dnešným priemerom prieskumov aspoň 5 % vezmeme, kde skončili strany s rovnakou hodnotou v rovnakej vzdialenosti od volieb v minulosti (pomer výsledku k prieskumu, 25. až 75. a 10. až 90. percentil). Tie pásma priložíme k dnešnému priemeru. Overili sme ich tak, že sme ich počítali z troch volieb a testovali na štvrtých. Nejde o predpoveď: termín volieb je odhad, nové strany a koalície nemajú v minulosti obdobu.
• Odchýlka: absolútna vzdialenosť priemeru od výsledku strany v percentuálnych bodoch. Zahŕňa aj skutočnú zmenu nálady po dátume prieskumu, nielen chybu merania.
• Strany: tie, ktoré vo voľbách získali aspoň 3 %, alebo ich priemer mesiac pred voľbami dosiahol aspoň 3 %. Nové strany nemajú rok pred voľbami ešte prieskum, preto sa zloženie strán v čase mení.
• Obmedzenia: sú len štyri voľby a odchýlky strán v rámci jedných volieb spolu súvisia, preto netvrdíme štatistickú významnosť. Predpokladaný termín ďalších volieb (jeseň 2027) je odhad a v odpočte sa dá jednoducho zmeniť.

Poznámky k stranám

Aby sa dali strany porovnávať naprieč voľbami, niektoré sme museli zlúčiť. Označené sú hviezdičkou aj v grafe vyššie.

• * PS zahŕňa aj SPOLU. V prieskumoch sa merali samostatne alebo ako koalícia PS–SPOLU, vo voľbách 2020 kandidovali spolu.
• ** OĽaNO (Hnutie Slovensko): vo voľbách 2016, 2020 a 2023 išlo o kandidátnu listinu spolu s ďalšími stranami (napr. NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola). V prieskumoch 2012 – 2015 sa NOVA merala samostatne a pripočítali sme ju k OĽaNO. V prieskumoch 2016 – 2022 sa OĽaNO merali bez koaličných partnerov, preto nie je porovnanie s výsledkom celkom rovnocenné (najmä pri voľbách 2020).
• *** MOST-HÍD zahŕňa aj Modrých (v prieskumoch „Modrí, Most-Híd“).
• Strany, ktoré zmenili názov alebo kandidovali pod inou značkou, sme spojili pod jedno meno.

Zdroje

- SME.sk – prieskumy a výsledky volieb
- Wikipédia – Voľby do Národnej rady SR 2016, 2020 a 2023 (prieskumy verejnej mienky), licencia CC BY-SA 4.0
- Wikipedia – Nationalratswahl in der Slowakei 2012 (Umfragen), licencia CC BY-SA 4.0
- Zdrojový kód analýzy